Sicília, časť I. – A tak sme išli ...

Autor: Monika Šťastniaková | 26.9.2013 o 9:45 | (upravené 26.9.2013 o 16:42) Karma článku: 6,18 | Prečítané:  603x

Sicília. Nech nikoho nenapadne slovo "mafia". V súvislosti s týmto ostrovom budeme hovoriť len v intenciách dych vyrážajúcej krásy, romantiky a túžby ostať ešte jeden deň naviac, lebo nemáte dosť. "I cant get enough..."Buď to Depeche zažil alebo sa tu fakt nedá nasýtiť do úplna...

Ja (vľavo), Marek (vpravo). Alebo naopak.

Je nedeľa, veselí odlietame, šťastní pristávame. S minimálnou batožitou, žiadne „keby náhodou pršalo, zíde sa mi štvoro topánok a niečo podobné“.

1.jpg

Po dvoch hodinách je stále nedeľa, sme na letisku v Trapani Birgi a s divou gestikuláciou sa bavíme s pracovníkom požičovne aut o našom tátošovi. Hovorí po anglicky. Skvelé. Auto sme si bookovali ešte na Slovensku, kedy sme zaplatili „požičovné“(závisí od typu auta) a priamo v požičovni áut bolo nutné nechať na kreditke zablokovať depozit, ktorý vracajú momentom bezpečného vrátenia auta. To že sa na Slovensku dohodnete na depozite 600 EUR neznamená, že od Vás nebudú chcieť 1200 EUR. Ale všetko je to o komunikácii. Odporúčame: http://www.rentalcars.com/

 

2.jpg

Fiat 500 je môj favorit. Je prítulný ako mačiatko, sympatické biele mačiatko. Vchádzajúc do prvej sicílskej uličky s prevýšením „skoro 40°“ začíname naplno testovať Marekove drive skills. Pozor! Hrozí Vám reálna šanca, že sa s veľkým autom do úzkych uličiek nezmestíte, preto dobre zvážte typ auta, ktoré si na cestu po Sicílii požičiavate.

Neodmysliteľná a nanajvýš potrebná súčasť cestovania po Sicílii je GPS. Obaja máme Android, preto sme využívali bezplatnú 7-dňovú testovaciu verziu Sygic. Nažhavíme GPS a pocit šťastia možno vyvážiť len mojim priezviskom(pozn. autora: Šťastniaková). Prichádzame do Erice, našej prvej destinácie. Je nedeľa, mesto je ľudoprázdne, napriek tomu sa obzeráme, keď počujeme trúby z okolitých aut.

Ubytovanie máme „booknuté“ už zo Slovenska cez www.booking.com. Pred odletom sa však nezabudnite pripomenúť, kedy asi prídete, všetci vás budú s otvorenou náručou očakávať. Bez irónie. Všetci. Veď sme na Sicílii.

Majiteľka B&B Célia po anglicky nehovorí, ale ako znak priateľstva a pohostinnosti Mareka vrúcne a úprimne objíma a viac ju nevidíme. Prišla, objala, odišla. Ostávame v príjemnom B&B s dokonalým výhľadom na more.

3.jpg

Polobehom mierime k moru. Ten oslobudzujúci a úžasný pocit, keď po mesiacoch vstúpite do slaného moku je opísateľný len veľmi ťažko a preto ostávam pri zdravom: wuaw. Naše predstavy o romantike spĺňa gýčový, ale vždy dych vyrážajúci západ slnka s pivom veľkosti 0,66 l za 3,50 EUR v ruke. Veľké prekvapenie. Sicílčania majú dobré pivo. Chutí, pení, osviežuje a v supermarkete stojí pár centov. Vlastná skúsenosť hovorí: Peroni J

4.jpg

Pizza? To nie je len tak sedieť večer na múriku nábrežia a pozerať sa na arabského predavača ako balí svoj „staff“ a sadá na stoličku pripravený zaspať ... to je o tej pizzi. Ktorú držím v ruke a naťahujem syr s rukolou a nehambíte sa za zvuky :hmmmmmmmm, mmmmmmhhh...nikdy predtým, nikdy doteraz, dlho potom tá najlepšia z najlepších. Cítim jej vôňu, mám jej chuť na jazyku, bola to láska...

Pondelok, mierime do severného cípu ostrova San Vito Lo Capo. Už sa nestrhávame pri trúbení. Už chápeme, že na Sicílii sa trúbi, keď idete do zákruty, aby vás auto, ktoré vy nemáte šancu vidieť registrovalo. Dôvod? Ostré zákruty, neprehľadné odbočky, úzky priestor. Raj pre začiatočníkov... Smerovky? Môžete, ale načo keď ich nik nepoužíva. A nezabudnúť na všetkých účastníkov cestnej premávky: autá, mopedy, chodci, cyklisti, autobusy, taxi...a vespi J

5.jpg

San Vito Lo Capo je mňamy. Cestu k nemu lemuje pobrežie ako vytrhnuté z Pirátov v Caribiku. GPS na kolenách, foťák v ruke a nonstop pootvorené ústa, aby ste si vychutnali všetky tie vône, chute, vzduch. Vo vzduchu visia figy, ryby, melóny. Všetko tak intenzívne, že sa usmievate. Kdeže bez príčiny. Tých je tu milión! San Vito Lo Capo má jednu z najlepších talianskych pláží roka 2012. Veríme prieskumom, ale overujeme „na vlastných chodidlách“. Krutá pravda je, že biely piesok a azúrovo modrá voda s postupným zostupom do vody nie je len na Bora Bora. Kulinárske orgie pokračujú. Studená grilovaná zelenina s talianskym chlebom. Oni to milujú a ja ich za to milujem rovnako ako samotné jedlo.

6.jpg

Večer po návrate z pláže vyrážame na nočné potulky Erice. Pieskovo hnedá farba domov je v noci tmavo hnedá a spolu s prázdnymi uličkami vás mätie. Hľadáte suvenírový obchod, hľadáte obchod s ovocím, hľadáte ľudí. Z tmavých, neosvetlených uličiek na vás hľadia oči túlavého psa. Zimomriavky v 36°C mať nechceme, preto cúvame do bezpečia apartmánu. Internet a hĺbavejší kolombovia však vedia, že z Erice obyvatelia odchádzajú a sťahujú sa do rozvinutejších miest ako Palermo či Catania. Víno na terase s výhľadom na protiľahlý kopec Erice je adekvátna náhrada nočných potulkov. Na kopec sa dá ísť lanovkou, ktorá premáva v pravidelných intervaloch a poskytuje panoramatický výhľad na celé mesto. Dva dni na ostrove a my cítime pretlak všetkých tých emócií. Zajtra naša cesta pokračuje ...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?