Dostal si ma, Riman jeden podmanivý!

Autor: Monika Šťastniaková | 18.4.2015 o 13:22 | Karma článku: 6,00 | Prečítané:  1295x

Zážitok vo mne deň za dňom dozrieva, ako to najlahodnejšie víno na jazyku, ako tá najchrumkavejšia pizza v ústach, ako tá najjemnejšia vôňa čerstvo pomletej kávy v nose, ako morský vzduch všade okolo, ako večne prítomná povznesená nálada. Dostal si ma, Riman jeden podmanivý! 

Rím. Večné to mesto. Má mnoho tvárí, povedali by mnohí. Pre pár šťastných domovom, pre nás ostatných úžasnou destináciou. Bola si niekedy v Ríme? Konečne hovorím: ó áno, božie miesto, určite choď...Ja však pri týchto slovách nekončím. Pílim uši každému, kto je ochotný počúvať a kradnem pozornosť každého, kto chce chápať prečo. Pretože ja som chodila a fotila. Veľa a rada. Tu stále nekončím. Plánujem sa tam vrátiť a navštíviť Sixtínsku kaplnku. Verím, že tam bude o milión menej čakajúcich v rade, Indovia a iní ochotní predávajúci nebudú na každom treťom kroku chcieť odpoveď na otázku, či som „rili oukej“. A to by bolo všetko k tomu, čo nelajknem.

Kde začať? Každý vie, ako sa tam dostať? Každý vie, ako sa tam pohybovať? Každý vie, čo tam jesť? Robte, čo v len sami uznáte za správne, len tam preboha už choďte!   

Taký bežný deň v Ríme (Monika Šťastniaková )

Koloseum. To ním pani Gombitová pokúšala naše uši dlhé roky? Videla som ho, obišla som ho a stratila som sa v ňom. Šťastne ponorená do hluku skandujúceho davu, do prachu arény, do majestátnosti veľkosti tohto ľudského veľdiela. Ako ma nikdy neprestane fascinovať nevyčerpateľná krása prírody, tak s rovnakou bázňou neprestanem obdivovať bezhraničnosť ľudského ducha, nápadu a odhodlania. Slnko sa pretláča škárami, aby dopadlo na kúsky trávy medzi kamením. Vietor rozfúkava prach aj do najskrytejšej skulinky. Zvuk okolitej dopravy sa stretáva so všetkými jazykmi sveta a pýtate sa: „Aj Babylon bol taký?“ Pozeráte Spartakov, Gladiátorov, čítate večné rímske rozprávania. Nič vás však nepripraví na silnú emóciu minulých životov, ktoré tu otvorili svoje dvere ďalej. Nielenže tu necháte minulosť minulosťou, neriešite ani budúcnosť, len pozeráte a dýchate. 

Koloseum v 9 fotkách (Monika Šťastniaková )

Palatin a Forum Romanum? Nerozprávajte mi, že ste pri tom dokázali rozprávať. Snívala som každým krokom. O saténových šatách vejúcich vo vetre, o sandalkách zľahka dopadajúcich na podlahu vtedajšieho mesta, o hrdom pohľade, bohatom účese a záludnom úmysle. Kráčajúc po nemravnom, skazenom, incestnom, prepolitizovanom meste? Nie, len vzrušujúco reálnom v danom čase. Tak prosté a tak premúdrelé, že sa ohliadame do tohto obdobia, aby sme hlúpo hľadali odpovede. Aj sa nám patrí. So Samsungom S5 v taške si kladiem zásadnú otázku: „Vydrží aj on 2000 rokov, aby podal vierohodný obraz doby?“ 

Palatin a Forum Romanum (Monika Šťastniaková)

Fontána Di Trevi? Nevadí, že ju práve teraz rekonštruujú. Určite ju zase zočím v nejakom skvelom filme či na ďalšej fantastickej fotke nadšeného cestovateľa. Španielske schody? Ešte nezakvitli, sedím však na tom bájnom mieste rímskeho večerného života a svojskej socializácie. Piazza del Popolo? Kompas, ktorý delí môj vtedajší časopriestor. Tým smerom je moje metro. Tým zas nenormálna citrónová gelato. Dilema neprichádza, pretože na scénu vstupuje imitátor Michaela Jacksona a mesto tak žije ďalej. Pincio majestátne dohliada na poriadok námestia. Umelci zabávajú, ľudia oddychujú, vtáky poletujú, rušné zvuky okolitej dopravy prichádzajú i odchádzajú a všetko je tak ako má byť, dokonca i ja. 

Rímske uličky - top pocit (Monika Šťastniaková)

Panteón? Presne v ten deň, kedy ho prvýkrát uvidím, prechádzam uličkami s vlastným pokojným dychom a bezhraničnými predstavami. O tom, akí ľudia siestujú za tými farebnými okenicami? O tom, za kým sa ten sympatický možno Roberto tak ponáhľa kľučkujúc si to pomedzi už aj tak dosť hustú premávku? O tom, komu patrí to množstvo mačiek na hradbách pôvodného Ríma? O tom, či sa sem presťahujem? O tom, aké je to byť Rimankou? Hrdo si niesť tento titul na korune prekrásnych bohatých vlasov a hlučne to vykričať celému svetu. Ešte nikdy som sa nestretla s toľkou hrdosťou v pohľade, istotou v kroku a jednoznačnosťou v odpovedi tak ľubozvučného jazyka akým je taliančina. Túlajúc uličkami sa vynáram na Piazza Navona, kde to samozrejme hučí nielen Fontánou štyroch riek, ale predovšetkým umelcami, ktorí nie vždy majú povolenie na svoje tóny a pohyby, ale hlavne, že ich to baví. Po tísíci raz bezútešne potláčam vzrušenie zo šťastia, pretože sa stávam závislou na krásnych miestach s nadmieru pozitívnym nádychom. Rím takým miestom vskutku je. Dav sa zhusťuje, hluk sa znásobuje, pach ľudských tiel z prvých jarných lúčov cítiť na každom kroku. Tá ľudskosť je však sústredená v Panteóne. Mieste krásnom, pozitívnom, ale hlavne obrovskom. Sadnite si na chvíľu, vychutnajte si točenie hlavy a rozmýšľajte, koľko vody sem asi tak ročne natečie. A prečo to nebolo ešte marketingovo spracované ako „vyvolené kvapky“?

Anjelsky hrad (Monika Šťastniaková)

Kapucínsky chrám Santa Maria della Concezione je v pláne kvôli ospevovanej krypte s kosťami, lebkami, ba celými kostrami oblečenými do mníšskych habitov. Zážitok to silný vymieňame za park s jazerom Vila Borgese, ktoré je po dlhom čase jediným rímskym miestom, kde je chvíľami podozrivé ticho. Člnkovať sa na jazere? Sedieť na lavičke a liečiť si myšlienky v tvári slniečkom? Zabehať si? Neviem čo skôr.             

Kostoly ma dojímali, domorodé pomaranče mi chutili, miestni muži mi voňali, mestská doprava nesklamala, ľudia ma každým ďalším úsmevom príjemne zahrievali na duši, krása všedných dní neobyčajného Ríma ma strhávala so sebou.

Dostal si ma, Riman jeden podmanivý! A s maminou viac nevolám ako: Buono giorno! Buonasera mama! 

Vila Borgese a pizza a lá prosciutto rukola parmezán (Monika Šťastniaková)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Američania obkľúčujú Severnú Kóreu. Tentoraz nejde o bluf

Pri Kórejskom polostrove sú dve americké lietadlové lode. Ďalšie môžu čoskoro pribudnúť.

DOMOV

Policajný odborár: Útočiť na ženu od chrbta nie je normálne

Policajti by mali mať kvalitnú výbavu.

KOMENTÁRE

Ťapákovci uvažujú o lapaní kotlebovcov

Kotlebovcom vraj percentá porastú. Tak radšej seďme a buďme.


Už ste čítali?